MS FMBB 2018

Matúš Balún a Phantom Malý Lumpík
Niečo o tohtoročných FMBB? Pravdupovediac už si veľa ani nepamätám. Organizácia aj napriek obrovskej snahe organizátorov nebola najlepšia pre nedostatok ľudí. Mali výborné nápady, snahu, no bohužiaľ nadarilo sa im tak ako by chceli. Ale každý problém sa snažili vyriešiť ako najlepšie vedeli. Aj snahu treba oceniť. Prvý pretekový deň som mal stopu starú 1hod a 45minút presne kvôli problémom s organizáciou. Phantom to dobojoval s výsledkom 94 bodov škoda posledného predmetu, kedy ho označil v stoji a nepresne, keďže to nikdy pred tým neurobil. Druhú disciplínu v poradí som mal obranu. Už hneď pri revíri mi Phantom ukazoval, že bude problém s ovládateľnosťou. Nevyšiel mu zákus ani na úteku ani na kontroláku. Pri štýle prísneho posudzovania rozhodcov to bolo 87bodov čomu jeho výkon zodpovedal. Po voľnom dni strávenom s deckami, psami pri mori nás čakala posledná disciplína. Poslušnosť som mal sobotu okolo obeda kedy vrcholili veľké horúčavy. Phantom robil čo mohol v danom jeho fyzickom stave avšak celé to bolo jednoducho povedané zle. Na konci skolaboval z horúčavy a musel som ho odniesť na rukách k veterinárnemu lekárovi na štadióne. Našťastie sme ho dali rýchlo dokopy. Chcem sa poďakovať vedúcej výpravy Katke Filipovej za ako vždy, super odvedenú prácu, figuratovi Peťovi Hoštákovi za maximálnu snahu ( niečo sa naučil zvyšok príde s rokmi...J. Sponzorom: klubu SKBO a Maťovi Orlovskému za Royal Canin. Harymu Arconovi cez ktorého sa nám podarilo mať k dispozícii na tréning jeho cvičák, aj futbalové ihrisko všetko neďaleko ubytovania. Taktiež vďaka patrí všetkým členom družstva za pohodovú atmosféru ktorá na týchto majstrovstvách určite bola. Zablahoželať chcem víťazom ale hlavne naším najlepším čo bojovali o jeden deň dlhšie vo finále. Možno niekedy opäť...

Pavol Šlahor a Aramis Red Devils Dog
Môj výkon s Aramisom hodnotím ako celkom dobrý, vzhľadom na to, s akými pocitmi z posledných treningov som odchádzal na majstrovstvá /keďže v každej disciplíne som mal hrubú chybu/. Ako prvú disciplínu som si vylosoval obranu, ktorá sa nám podarila nastaviť dosť slušne, kedže sme boli za ňu ohodnotený 97  bodov. Ako druhú disciplínu som mal stopu za 92 bodov,  kde overenie tretieho a štvrtého lomu nás stálo 7 bodov, čo ma v konečnom dôsledku  mrzelo najviac vzhľadom na to, že by nás to mohlo posunúť o trochu vyššie. Posledná disciplína bola  poslušnosť ohodnotená 85 bodmi, kde asi najhrubšou chybou bolo  zaváhanie s vybehnutím pri vysielačke. Po zrátaní bodov do Svetového pohára nám to stačilo na štvrté miesto. Vo finále sme dali poslušnosť za 83,5 bodov a obrana za 87,5 bodov podľa mňa sa pod tento výsledok podpísala už aj výrazná  únava a prehriatie z vyšších teplôt, ktoré tam boli. Nakoniec nám to stačilo na konečné 6. miesto /ku kriteriám hodnotenia rozhodcov sa radšej nevyjadrujem/.  Chcel by som veľmi pekne poďakovať svojím spolubojovníkom z reprezentácie za perfektný kolektívný prístup, vedúcim družstva Katke Filipovej, Peťovi Hošťakovi a za podporu Lacimu Filipovi. Za pomoc ďalej ďakujem svojím treningovým parťákom Peťovi Kádekovi, Peťovi Mitterovi, Radkovi Prokopcovi, Jozefovi Mravíkovi, Ľubošovi Krivošíkovi, Tomášovi Kondemu a chlapcom z Polytanu za pekné oblečenie. Najväčšie ďakujem už  pravidelne patrí mojej úžasnej rodinke.

Váňová Michaela a Uma Anubis the Second
V prvom rade by som sa chcela veľmi pekne poďakovať celému organizačnému týmu, že som mohla vôbec štartovať na tohtoročných FMBB. Aj keď som posledných pár týždňov pred začiatkom zvažovala svoj štart, keďže dlhodobo namáhané zranenie suky si pýta svoju daň, rozhodla som sa bojovať a ukázať ju svetuJ, pretože si myslím, že má svoju výnimočnosť, minimálne pre mňa. 

Našou prvou disciplínou bola stopa, čo sa dalo čakať, keďže sme nastupovali v háravkách. Pre mňa je stopa najťažšou disciplínou vôbec. Los vyšiel super, hneď v stredu ráno, takmer za ideálneho počasia, oproti ostatným pretekárom. Uma podala priemerný výkon, prvá polovica stopy bola super, druhá o niečo horšia, už nie s takou koncentráciou. Poslušnosť a obrana nás čakali až v sobotu, čo pre mňa nebolo veľmi jednoduché, čakať ďalšie tri dni, do toho ešte fakt, že budeme nastupovať na ihrisko bez oficiálneho tréningu. Tréning bol samozrejme možný, ale až v sobotu a to 35 minút pred samotným štartom, čo som skoro pri 30°C teplotách zamietla. Tieto okolnosti sa odzrkadlili hlavne na mojom výkone, verím, že veľká skúsenosť do budúcna. Našou poslednou disciplínou bola obrana, čo si Umička užila J, odzrkadlili sa zjavne zle načasované tréningy, keďže skoro všetky púšťačky boli na druhý krát. S technickým prevedením suky som bola relatívne spokojná. Viem, že počty bodov sú dosť mizerné, ale dúfam, že nabudúce to bude oveľa lepšie a prispejem minimálne celému družstvu k lepšiemu umiestneniu. 

Veľká gratulácia patrí Palimu a Aramisovi, fantastická obrana, kto nevidel na živo, môže banovať, právom najlepšia na svete. Samozrejme veľká gratulácia Milanovi a Axe, Axa je veľký bojovník, na place sa je na čo pozerať. Veľké gratulujem aj Matúšovi, parádna stopa, Mirovi a Areskovi prajem už len viac šťastia, a Miške len to šťastie, lebo inak tomu nič nechýba, boli ste parádna parta, ďakujem Vám.

Milan Škrabko a Axa z Pekla
Prvý svet je za nami, s Axou sme boli nominovaný ako náhradníci. Bohužiaľ  stala sa veľmi smutná udalosť, ktorá nás posunula do štartovného poľa. Na jednej strane to bola pre mňa s Axou veľká výzva, no na druhej nás to zabolelo nakoľko Dušan je môj kamarát. Týmto chcem naše umiestnenie symbolicky venovať Usirovi, výbornému psovi s veľkým srdcom a Dušanovi nakoľko boli skvelou dvojicou s výbornými výsledkami. Stopy prebiehali vo vysokom trávnatom poraste zhruba po kolená pri vysokej teplote. Axa odviedla veľmi kvalitnú prácu s drobnými chybami čo nám vynieslo pekných 92 bodov. Na poslušnosť sme nastupovali ráno o šiestej pri ideálnych podmienkach, kde nám fandilo niekoľko členov našej výpravy. Axa pracovala na 100 percent čo rozhodcovia ohodnotili krásnymi 90 bodm,i čo bol pri trende posudzovania naozaj úžasný výsledok a ja som prežíval už priamo na ploche neskutočnú radosť. Na rade boli obrany nastupovali sme s pocitom, že dáme do toho všetko a to sme s Axou aj dokázali. Jej výkon až na pár chýb bol dobrý a ja som bol vnútorné veľmi spokojný vybojovali sme pekných 84 bodov, za ktoré sme sa nemuseli hanbiť. Týmto sme sa kvalifikovali medzi top dvadsiatku čo bol pre mňa, ako nováčika obrovský úspech. Do finále sme nastupovali s pocitom, že si to naozaj ideme užiť. Podarilo sa nám obhájiť výkony zo základnej časti nebyť toho, že si Axa v dlhodobom odložení užívala až moc, bolo by na poslušnosti možno aj o bod viac, ale aj napriek tejto chybe sme boli 4 rozhodcami ohodnotený na slušných 87,5 b. Obrany prebiehali už pri vyšších teplotách a so zmenou figurantov. Axa opäť potvrdila svoj predchádzajúci výkon a od 4 rozhodcov, ktorí sú vo finále sme vybojovali dobrých 82 b. Axa makala na 100 percent a potvrdila mi, že má veľké srdce bojovníka. Celé majstrovstvá boli pre nás obrovskou skúsenosťou a touto cestou sa chcem poďakovať celému teamu za úžasný týždeň stretli sme tam úžasná partia ľudí, ktorá si navzájom pomáhala, stále si čo mala povedať a nechýbala ani zábava. Moje poďakovanie patrí manželom Filipovcom, Petrovi Hoštákovi a všetkým členom výpravy a slovenským fanúšikom kamarátom ktorý naozaj povzbudzovali a to bolo úžasné! Bolo mi cťou!

Miroslav Strašík a Ares Líščí vrch
Aj keď písanie takýchto príspevkov nie je práve moja parketa, snažil som sa aspoň stručne popísať naše účinkovanie na tohtoročných MS belgických ovčiakov v slovinskej Ajdovščine. Náš prvý svet s Aresom nezačal príliš šťastne. Po problémoch pri losovaní som na oficiálnom tréningu psovi zbadal na uchu hematóm, takže som mal o zábavu naviac postarané. Ale vďaka Matúšovej pomoci pri výbere veterinára, ochote Katky a Laca Filipových sme to bez ujmy zvládli. Vo štvrtok sme nastúpili na obranu, z ktorej som mal dobrý pocit, aj keď to malo pár chýb, z môjho pohľadu to dopadlo veľmi dobre. Bola na to razantná, na oko dobre vyzerajúca obrana. V piatok to už bola trochu iná káva a svoj kalich horkosti som si vypil až do dna. Ráno sa kvôli počasiu stopovať nedalo a náhradné stopy boli našľapané na malom priestore. Ares sa prepojil na chodník vyšľapaný kladačmi, ktorý bol len pár metrov od prvého lomu a bolo vymaľované. Škoda, možno nabudúce.. Sobotňajšia poslušnosť nebola najhoršia, avšak už so zmiešanými pocitmi, so sklamaním zo stopy a okrem toho som kvôli tomu Aresovmu boľavému uchu od pondelka netrénoval, takže to bolo trochu vidno aj na našom výkone. Najviac ma mrzí to zaľahnutie na vysielačke. Chalanom (Paľovi a Milanovi) gratulujem k výborným výsledkom, Matúšovi prajem viac šťastia a obom Michaelám tiež šťastnejšiu ruku pri losovaní, lebo bez toho to nejde. Inak sa tam stretla skvelá partia ľudí, po celý čas panovala dobrá nálada a pohoda, žiadnu nevraživosť ani zlú atmosféru som nezaregistroval. Chcem sa poďakovať aj našim tímlídrom, Katke a Peťovi, ktorí to organizačne, logisticky, ale aj ľudsky perfektne zvládli. Ďakujem aj tým, čo ma prišli podporiť, či už v rámci tímu alebo na tribúnu ako diváci. Som naozaj veľmi rád, že som mohol byť súčasťou tohtoročnej reprezentácie Majstrovstiev sveta belgických ovčiakov, nakoľko to bolo po prvýkrát, no verím, že nie posledný.

Michaela Kollárová a Baxter Ostraryka
Posledný aprílový týždeň sa v slovinskej Ajdovščine konali majstrovstvá sveta belgických ovčiakov. Počas celého týždňa psom i psovodom znepríjemňovalo pretek tropické, slnečné počasie. Ako prvú sme mali vyloso vanú stopu. Naša ,,zakliata „ disciplína. Minulý rok sme mali peknú prácu na stope, ale ani jeden predmet, tento rok zas úplne naopak. Celá naša skupina nie moc úspešne bojovala s vetrom, miestam i nie úplne najľahším terénom a stopou starou až 2 hodiny. Ďalšia disciplína, obrana, ma naozaj potešila a zlepšila na chvíľu náladu.. Až na malé chybičky, ktoré nemuseli byť, som bola spokojná. Taktiež práca figurantov výborná. Posledná poslušnosť... najskôr som bola šťastná, že  som si vylosovala na obed , kedy je najteplejšie, ale tesne pred nástupom, už som si nebola istá, či  teplo je výhra, bolo uk rutné a bála som sa o zdravie psa, pretože viem, že pri cvičení vždy dáva zo seba 110 % a ide aj cez svoje hranice, čo môže byť v týchto podmienkach nebezpečné. Baxter kvôli zraneniu pred ,,svetom“ oddychoval a mal obmedzený pohyb. 

To sa prejavilo na jeho väčšej chtivosti, z ktorej plynuli nejaké chyby. Aspoň naoko pekný dojem z poslušnosti pokazila vysielačka, kde si ľahol až na tretí povel. Celkový výsledok ma síce neuspokojil ale zato motivoval do ďalšej práce. Touto cestou by som chcela ešte raz pogratulovať mojim spolubojovníkom a poďakovať sa tímlídrom za ich starostlivosť a pohodu, ktorú nám vytvárali počas celých majstrovstiev. 

Veľké ďakujem patrí celému ZKO Sezemice a hlavne Martinovi za prípravu a podporu počas celých MS a v neposlednom rade sponzorom, vďaka ktorým sme mohli všetci uskutočniť túto veľkú jazdu a môjmu sponzorovi fy Vafo Praha.